Umenie počúvat časť1
Umenie počúvat časť1
V tejto práci sa pokusim apelovat nielen na naše vrodené zmysly, ktorými spoznávame svet a veci okolo seba, ale na naše srdce v spolupraci so znovuzrodeným duchom, ktoré je schopné milovat Boha a vidiet a počut veci, duchovne.
Prvou podmienkou aby človek takéto veci vedel vnímať je potreba obrátenia sa a znovuzrodenia. Kľúčom takéhoto znovuzrodenia je slávny rozhovor v Jánovom evanjeliu Jezisa s Nikodemom.
Jan 3 1-18
Tento akt znovuzrodenia bol potrebný aj v mojom živote a je potrebný v živote každého človeka aby mu boli odpustené hriechy a mohol byt tak skrze vykupiteľské dielo na kríži zmierený z Otcom a mohol vstúpit do večného života. Je to pre nás úplne zadarmo, ale náš Pán to musel draho zaplatiť. Ničmenej je to pre každého človeka úplne dostupne – je to dar.
Ako to suvisi s mojimi piesnami ? Veľmi.
Tak ako žalmista v biblii – či už to bol kráľ David, alebo mnohí iní aj moja maličkost zachytáva v piesňach tie vzácne informácie o duchovnom živote a snaží sa ich pretaviť do piesne. Podáva sa v týchto piesňach správu o tom ze dotyčný žije novým životom či už úspešne, alebo menej úspešne a skúma ďalsie a ďalsie veci v Písme a aplikuje ich do svojho života a spieva o tom. Jeho chvála sa zdokonaluje s poznanim toho že Boh je dobrý. Aj takouto formou sa stále viac stotožňuje s božim kráľovstvom a úžasne je na tom to ze to môžu počut aj mnohí iní. Skrze formu piesne, ktorá je populárnym umeleckým prostriedkom.
Boh to tak zariadil, že vsetko potrebné čo o Ňom môžme dozvedieť je zaznamenané v knihe – biblii pomocou pisaného slova.
Piesen je kombinaciou hudby a textu. V mojom pripade je text inšpirovany hlavne Pismom. Môže sa stať že v piesni môžu byť naplaveniny človeciny, ale to sa nedá nič robiť som len človek, ktorý má v sebe Krista.
Hudobný a aj literarny vplyv na moju tvorbu je už od mojho detstva rôzny. Môj dedo ma učil na husle a dal mi základy ohľadne klasickej hudby nakoľko vlastnil gramofón s mnohými platňami s Dvorakovou tvorbou a roznymi symfonickymi skladbami aj huslovymi koncertmi.
A tu sa dostávame k oblasti kde som vyrástol to jest – inštrumentálna hudba.
Inštrumentálky
Uvedomil som si jednu vec. A to že inštrumentálna hudba má svoju reč a vyjadrovacie prostriedky v nej obsiahnuté môžu tiež niečo povedať. Môžu byť určitým kľúčom k pochopenia Slova bez použitia, alebo s minimálnym použitím slov.
Na pomoc by som si zobral Žalm 19 verše 1-5.
Je to veľmi oslobodzujúce a deje sa to už od stvorenia sveta.
Hudba je stvorená vec.
Je to vo svojej podstate fyzikálna záležitosť – vlnenie frekvencie v ovzduší vyvolané nejakou mechanickou činnosťou v súvislosti s nejakým prírodným materiálom. Poprípade v elektronickej hudbe v súvislosti s elektrikou – elektrickým vedením. V každom prípade to má čo do činenia s prírodnými zákonitosťami.
Ďalej tu máme zákonitosti harmónie, melódie a rytmu a vzťahy medzi nimi. Všetko má svoj poriadok a logiku. V rámci týchto zákonitostí je nekonečná sloboda na tvorbu novej a novej hudby. Oblasť inštrumentálnej hudby je ve mi slobodná , kde hudba podobne ako napríklad stavba vyjadruje samú seba. Hlavným pocitom tvorcu je dobrý pocit z dobre vykonanej práce. Predtým nebola a teraz existuje je na svete.
Ostatné pocity a nálady, ktoré vyvoláva sú abstraktne, sekundárne a dá sa povedať u poslucháčov individuálne. Jediným vodítkom v mojom prípade je názov skladby. Ale to je moje vodítko a moje právo, ktoré ako autor skladby využívam a tým vlastne odkazujem na vačšieho Autora.
Moje inštrumentálky sú skladané v jednoduchej piesňovej forme. Mám za to, že sa v nich vyskytuje dostatok vyjadrovacích prostriedkov aby niečo vyjadrili.
Poďme sa sa teda spolu vrhnúť do víru harmónii a melódii a pocitov, ktoré vyvolávajú a nech sa k nám prihovára sam veľký STVORITEĽ.
Moje inštrumentálky pokračujú v tom istom duchu ako piesne a dalo by sa povedať že ich doplňujú do úplnosti toho čo by som chcel poslucháčovi zdeliť
Pri tvorbe skladby vzniká postupný tvoriaci proces, kedy skladateľ napodobňuje samotného Stvoriteľa a teší sa z tvoriteľskej činnosti. Nič sa nemôže uponáhľať a všetko musí do saba pekne zapadať aby stavba držala pokope. Musí ako každé dielo mať pevný základ a a musí byť dobre vystavaná. Stavebnými prostriedkami sú v našom prípade melódia a harmónia, harmonické figury, ktoré sa tvoria z materiálu aký poskytuje samotná stupnica. Skladba plynie v nejakom tempe a rytme.
Odborníci nech mi prosím prepáčia moje neumelé vyjadrovanie. Snažím sa tu len o akýsi popis toho čo vnímam že mám povedať svojim poslucháčom k tejto téme.
Raz som rozmýšľal že slovo skladateľ je odvodené od slov skladať (skladačka).
Z toho mi vychádzalo, že vlastne tvorí z existujúceho materiálu niečo čo dáva zmysel. Netvorí z ničoho. Tvorí z materiálu, ktorý dostal k dispozícii a dáva to do určitej formy.
Jednota s Bohom – V tejto skladbičke je určitá práca s harmonickými figurami rozvinutá do zvláštnej melódie, ktorá je rozvinutá v akordoch. V tejto skladbe je použitá moja neklavírna hra, ktorá má zvoje zvláštne čaro, ale aj svoje slabiny. Každopádne je to vystavaná skladba, ktorá má svoj úvod, jadro a záver ako pri písaní nejakého textu, článku, alebo eseji, kde sa dá dobre vidieť taká práca na základoch. Taká predpríprava pred hlavnou melódiou. Áno dá sa povedať, že je to taká hudobná esej v Edur, ktorá nás uvádza do myšlienky, že sme schopní ako náš Otec tvoriť, stavať a máme z toho radosť. A aj týmto spôsobom s Ním byť v daný okamih v skutočnej organickej jednote. Tvoriť niečo čo má zmysel a za čím je veľké AMEN.
V hudbe sú farby. Vyjadrené sú roznymi nástrojmi v orchestri. V našom prípade sú tieto farby hudobné vzorky syntetizátorov, ktoré sú schopné napodobniť hudobné nástroje – klavír, organ, trubka, horny, alebo vytvoriť úplne nové zvuky.
Klavír je harmonický nástroj, to znamená že môže podľa toho aký zručný je klavirista ja urbiť celý takzv. Výťah z orchestrálnej skladby, ktorý je úplny z hľadiska harmonie a celkového charakteru skladby. Pripodobnil by som to k takej maliarskej skici.
Ovšem viac nástrojov znamená viac farieb. Je zaujímavé že aj v mojich minialbumoch Človek a zmluvy a Vlny je táto farebnosť cítiť. Toto už by sa hádam týkalo aj samotných vyjadrovacích prostieredkov – konkrétne oblasť sonoriky. V hudbe sú aj jasné tóny aj tmavšie, sametové, jemné, ostré, hlaboké a každou touto farbou tónu vie skladateľ niečo vyjadriť a napríklad vo filmovej hudbe uplatniť.
Naučiť sa s nimi pracovať vyžaduje dosť experimentovania, snaženia a práce aby nevznikol miš maš. Vo svojich skladbách z albumu Človek azmluvy som asi ocitol dosť na hranici. Naproti tomu predchádzajúca vlna pôsobí dosť pohodovo. Obidva minialbumy budú zavesené na you tube na mojom kanále a poslucháč môže posúdiť sám.
Tieto dva albumy neboli ale úplné začiatky mojej inštrumentálnej tvorby, ktoré sú zaznamenané na nejakom nosiči. Tá sa začala v spolupráci s p. Kurucom (el. Gitara) na albume Druhá generácia. Sú to skladby Overtúra, Vyslobodenie a Prvá láska. Na tomto albume sme s Jozefom okrem bicích tvorili všetky sequencie, basu ručne. Následne som niečo quantizoval t.j. dával pomocou sequencera do presných taktov a tam vznikaly mnohé nečakané zaujimavé momenty, ktore paradoxne pôsobia skôr interesantne ako rušivo. Albumík obsahuje aj piesňovú tvorbu, kde sme sa na tú dobu a technické možnosti dosť vyhrali s arranžmánom.
Ďalšie moje experimenty s inštrumentálnou hudbou sú na albume The suppotieves of good news, kde som väčšinou okrem skladby S očakávaním na nové veci použil aranžmány s keyboardu YAMAHA S 500 plus som k nim pridal ešte nejaké nové nápady, snažil som sa o vyrovnanosť zvukov kde pri tomto nástroji je táto jemnosť a žial niekedy až umelosť zaručená. Ale na druhej strane som si vtedy vychutnal napríklad zvuk organu, zborov a huslí v skladbe V Jeho rukách, alebo prácu s rôznymi vzorkami v skladbe Áro, alebo čistotu zvuku nástupu v skladbe Prvá láska. Snažil som sa vtedy aby tie továrenské zvuky boli niečim ozvláštnené. Musel so počitať aj s obmedzenou polyfóniou t.j. počtom zvukov ktoré sa dajú zahrať naraz aby to keyboard zvládal a nevypínal mi počas skladby napríklad niektorú činelku z bicích.
Nakoľko sa mi to podarilo môžte posúdiť sami aj v inštrumentálnych skladbách aj piesňach z tohto albumu.
Filip 4 4 5 - Pri tvorbe albumu K.Ábel som sa technicky posunul ďalej a mal som už dva nástroje. Svoj hudobný park som rozšíril o syntetizátor Korg TR a skúšal som skombinovať zvuky týchto klávesov. Jedným z takých prvých pokusov z inštrumentálnej tvorby je v poloinštrumentálka Filip 4 4 5.
Ide o pokus spojiť inštrumentálku so slovom. Je to verš z filipským 4, 4-5 verš, kde som použil hudobný motív zo staršieho albumu ( Vlna) a trochu som ho rozšíril. K tomu som použil rôzne ohýbania tónov, deformáciu bicích, sekvencie a prácu s rôznymi zvukmi z Korgu. Nejedná sa o čistú inštrumentálku skôr o taký hybrid inštrumentálky s refrénom. Mám za to že v otázke výsledného zvuku použitím obidvoch nástrojov som sa trochu posunul dopredu. Skladbička z hľadiska formy má svoju logiku. Charakterom by som ju prirovnal asi k skladbe Áro, prvé začiatky vznikli asi aj v tom období.
Pôsobí trochu avantgardným dojmom. Ale zvukovo je dosť vyrovnaná. Bicie su dosť vytiahnuté čo je pre moju tvorbu dosť nezvyklé. A ten funky rytmus už vôbec nie je moja oblasť. Ocitám sa v dosť pre mňa nezvyčajných vodách, ale držím sa hesla: Vždy sa radujte v Panovi.
